1. |
Sebaklam I
03:33
|
|||
Ihly ľadu mi trhajú pľúca,
už sa neviem nadýchnuť!
Štvorprstá ruka na dne jaskyne
sníva sen o naplnení.
Odtrhnutý prst a strata krvi –
voda páchne olovom,
odtrhnutý prst a strata túžby –
mapa mokvajúcich zlyhaní.
len raz sa ho dotknúť, len raz privoňať,
nastoliť harmóniu, zmysel a nájsť smer.
Posledný záchvev vôle, prsty na zem dopadli
z čierňavy sa ulomil kus hmoty
a do ruky zapadol.
V tom čiaru osudu vyplnil môj kameň,
v jedinom záblesku sme prekročili jaskyňu-
Čas! Priestor! Vesmír!
Prekročili hranice vnímania.
25 rokov v absolútnej tme,
v bezvedomí jeho existencie
môj kameň, môj kameň, môj…
|
||||
2. |
Sebaklam II
04:34
|
|||
Naposledy samé v tme,
rútia sa určenou trasou k zemi,
vlny prerezaných vrstiev vzduchu,
odhaľujú tváre vytesané v kameni.
Detské svišťanie víri prach,
v zatuchnutých podzemných chodbách.
Kvapky vody zabalené v svetle,
kĺžu po mojom kameni,
Zmývajú ma z kože —
entropický vír…
No klzký kameň z ruky vypadol,
smiech šiestich postáv v kruhu svetla,
súboj s neznámym zákonom,
zúfalá snaha pretrhnúť vír…
Svetlo páli slepé oči Primitíva.
|
||||
3. |
Sebaklam III
03:29
|
|||
Primitív, seď a počúvaj,
tvoja cesta zapadá prachom!
Plač nad kameňom rozdrveným v tisíc kusov,
Zahľaď sa do tmy, v náručí zovri –
privítaj – objavené
NIČ! NIČ! NIČ! NIČ!
Nie-Nie-Nie!
Nožom nakreslím novú ruku,
z častíc zostaví iný svet!
Rozpadne sa v sekundách,
postavím však nový hneď!
Odhodím prsty do hrdla času
a vo zvratkoch absurdna
pohladím zmysel pahýľom,
s úsmevom šialenca zakričím:
Jebať čas! Priestor aj Vesmír!
Tvorím! Ničím! Neviem! Nevadí!
|
||||
4. |
Stena samoty
05:15
|
|||
Z obrazu života, bolesť sa zrodí.
Večné blúdenie, vodopád marazmu.
Hľadajúc samotu, falošnú modlu,
plaziac sa po zemi, kríž sa rozpadá.
Útroby praskajú pod ťarchou zármutku,
svetlo sa vytráca stratený cieľ.
Smrť je istota, biedneho života,
len tma odhalí ničomnosť úsvitu.
svetlá zhášajú.
Chiméra šialenstva, daromnosť – rozumu.
Nejasná pravda zničená.
Hľadajúc samotu, falošnú modlu,
plaziac sa po zemi svet sa rozpadá.
Črepina sv/e/ä/t/a/á, život sa rozpadá,
pod ťarchou zármutku obrazu človeka.
Potoky krvi – memento bytia,
stratené v bludisku čiernych sĺz.
Osud sa naplnil ideou prázdnoty,
vietor ustanie všetko sa zastaví…
A svetlá zhášajú, prichádza hniloba
posledný pád.
|
Streaming and Download help
If you like Porenut, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp